Melinda Hegyiová

Sloboda sebarealizácie a úprimné nadšenie pre svoju prácu.



Začiatky? Londýn.  Mraky ľudí a "cultural explosion".

"Čo to je vôbec za prácu, to lovenie hláv ? Znie to dosť pochybne... ! "

"Pochybne?? " "Pochybne podozrivo." "?!" Takže..

Headhunting #1 je postup popravy, následného odňatia a uchovávania hlavy popravenej osoby …. stop, zlá strana.

Ďalej…

Headhunting #2 (formálne Executive search) je špecializovaná služba používaná na získavanie kandidátov pre vedúce, manažérske a ďalšie vysoko špecializované pozície v rôznych organizáciách. Táto metóda zvyčajne zahŕňa ...

"OK, dobre, ale ako si k tomu prišla??"

"No, práve. Ako  … "

 

Čo hýbe svetom? Čo hýbe mnou?

Sloboda sebarealizácie a úprimné nadšenie pre svoju prácu.

Ľudia si myslia, že ako recruiter si môžu zarobiť veľa peňazí. To je pravda. Ale ako každé legitímne, dobre platené  zamestnanie,  ani v tomto neexistujú jednoduché riešenia. Chce to čas, vytrvalosť, štúdium, prax, nadšenie, bystrú myseľ, naširoko otvorené oči a veľmi tvrdú hlavu. Mnoho nádejných uchádzačov sa do úzkeho okruhu naozaj dobrých nikdy nedostane. Naopak, väčšina si rýchlo sklopí  uši a odcupotá iným smerom. Kompromisy nestačia. Finančná motivácia nestačí. Rozhodnutie pre túto profesiu musí byť vedomé.

Je to ako keď novinár, pri každom novom článku stojí nad prázdnym papierom, bez bližšej predstavy, čím ho vyplní. Má k tomu prečítať, vyskúšať,  naučiť sa mnoho nových vecí, ísť na miesta, kde pred tým nikdy nebol, osloviť ľudí, ktorých by za normálnych okolností pravdepodobne obišiel.

Deje sa mi to neustále. Ako recruiter stojím pred horou neprebádaných možností  a je to len na mne, ktorou cestou sa vydám, ako vysoko sa vyštverám a  koľkokrát  sa vrátim na úplný začiatok. Vždy budem mať tú šancu začať odznova v nádeji, že tento krát nájdem lepšie riešenie. Každý začiatok bude ako ten prvý a musím sa priznať, tento pocit je vysoko návykový. 

Networking. KONTAKTY.

Sila informácie a veľa rozprávania v procesu.

Keď príde na hľadanie nového zamestnania, ľudia sú často skeptickí ohľadom úlohy, ktorú recruiter môže alebo by mal hrať v ich kariére. Viacnásobne to platí na úzko špecializovaných, vysoko postavených profesionálov a celkovo na ľudí, ktorí si myslia, že svoju cenu a možnosti na trhu poznajú. Táto nedôvera môže byt motivovaná zlou skúsenosťou z odmietnutia, alebo z spolupráce s nepripraveným náborárom. Samozrejme, môže prameniť i zľahka arogantného predpokladu (alebo z nádeji), že získať prehľad o trhu práce nie je umenie a každý, kto sa v tej situácii ocitne zo dňa na deň, bude mat všetky nite instantne v ruke. Kto by mohol predsa premyslieť všetky dôsledky a potenciálne úskalia výberu povolania, ako uchádzač sám? A kto to je ten recruiter vôbec, aby radil

Chcela by som podotknúť jednu skutočnosť a verím tomu, že nikoho tým príliš neprekvapím: v drvivej väčšine prípadov nedisponujem schopnosťami a skúsenosťami, ktoré sú vyžadované na pozíciách, ktoré obsadzujem. Ja sa o to ani nesnažím, ba naopak. Moja úloha v procesu je úplne iná. Ja som tá dlhodobo nezaujatá tretia strana, ktorá dokáže oceniť konkurencieschopnosť ponuky i kandidáta. Mám prehľad o trhu, keďže denne prechádzam džungľou informácií, aby som tie relevantné dokázala využiť na prospech svojich zverencov.

Niektorí tvrdia, že práca ako koníček je mýtus. Nie je.

Umenie komunikácie a čaro mlčania.

Je to stále o ľuďoch...

Sedím a počúvam. Ocitla som sa na druhej strane onen dialógu. Musím si pilovať novú sadu zručností. Hľadám zhody a nezhody, trendy a tendencie. Moja práca je vypichnúť všetky nejasnosti, záhadné nezrovnalosti a pripomenúť i neoblomným a dokonalým ľudom, že je to v poriadku, že nemajú všetky odpovede. Moja práca je tiež pochopiť bez slov, stavať na pocitoch a dojmoch, sledovať reakcie a to všetko pretlmočiť do hotových argumentov s konečným cieľom zlepšenia pracovných vyhliadok a zvýšenia pravdepodobnosti úspechu ľudí, ktorí mi svoju dôveru dajú. To je moja práca.